Po dni strávenom pri mori si všimnete pokles teploty, ktorý nastáva až do poludnia. Deje sa tak v dôsledku tvorby vánku, ktorý pení na vlnách jahniat a ochladzuje vyhriate telá turistov.
Vánok je malý morský vánok, ktorý je obzvlášť akútny na pobreží. Tento pohyb vzduchu nastáva v dôsledku skutočnosti, že sa zem ohrieva viac ako more, a tým vytvára tepelný tok. Vzduch stúpa a vyplňuje výsledné prázdne miesto.
Prúd pozemného vzduchu je neustále doplňovaný hustejším a chladnejším morským vzduchom. Výsledný vánok stúpa iba nad pevninou, takže tlak na tomto mieste klesá. Rozdiel tlaku vytvára cirkuláciu vzduchu.
Morský vánok nie je vždy taký prípad a závisí od viacerých faktorov. Medzi pevninou a morom, kde je pevnina teplejšia, by mal byť teplotný kontrast viac ako tri stupne. Čím väčší je rozdiel teplôt, tým silnejší bude vánok.
Väčšinou fúka denný morský vánok rýchlosťou 18-36 km / h, ale vyskytuje sa aj silný alebo slabší vietor. Za úsvitu je blízko pobrežia pokojný alebo mierny pozostatok nočného vánku). Prúdenie vzduchu v noci bude silnejšie, ak bude pobrežie ohraničené rôznymi výškami (kopce, hory). Morský vánok dosahuje svoj vrchol neskoro ráno alebo popoludní, v závislosti od rozdielu teplôt medzi pevninou a vodou.
Morský vánok je cítiť vo vzdialenosti 200-300 metrov od pobrežia. Sila a povaha takého vetra závisí aj od medznej vrstvy. Čím je hlbší, tým je potrebný menší teplotný kontrast, aby sa vytvoril morský vánok. Tenká hraničná vrstva sa nachádza bližšie k pólom, hlbšia - na rovníku.
Načasovanie tvorby morského vánku závisí aj od obsahu vlhkosti v pôde. Po daždi je krajina veľmi vlhká, takže najskôr sa slnečná energia použije na odparenie vody a až potom sa krajina začne otepľovať. To výrazne oddiali čas, kedy sa začne vánok formovať. Naopak, počasie urýchli vytváranie morského prúdu a posilní ho.