Začiatkom júla 2012 slávila svetová veda ďalší sviatok. Vedci predložili verejnosti dlhodobé výskumné správy a argumentujú tým, že hľadanie takzvaných Higgsových častíc nakoniec viedlo k pozitívnym výsledkom. Nie všetci odborníci však zdieľajú tento názor, ktorý si vyžaduje ďalšie experimentálne overenie.
Prvýkrát existenciu novej elementárnej častice predpovedal anglický fyzik Peter Higgs ešte v 60. rokoch minulého storočia. Po tomto teoretikovi bola pomenovaná hypotetická častica, Higgsov bozón. Vedec ponúkol vlastné vysvetlenie podstaty hmôt väčšiny elementárnych častíc. Higgsova teória naznačuje existenciu „Higgsovho bozónu“, jediného chýbajúceho prvku v štandardnom modeli. Stavba Veľkého hadrónového urýchľovača mala okrem iných aj cieľ hľadať bozón, ktorý sa v populárnej literatúre nazýva aj „častica Božia“.
V posledných rokoch bola v priebehu rozsiahlych štúdií pozorovaná zvýšená intenzita a energia častíc, ktoré sa urýchľovali pri urýchľovači. Experimentanti zároveň pozorovali javy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou môžu súvisieť s hľadaním Higgsovej častice.
Vedci si však pri interpretácii výsledkov stále dávajú pozor. Faktom je, že Higgsov bozón je veľmi nestabilný a ľahko sa rozpadá. Dnes je spoľahlivo zistená iba skutočnosť, že experimentálne získaná častica sa rozpadla na dva fotóny, podobne ako by sa mala narodiť Higgsova častica, ak vychádzame z teoretického uvažovania.
Podľa doktora filozofie Vladimíra Budanova objav Higgsovho bozónu znamená, že v modernej vede o mikrosvete dôjde ku kolosálnej revolúcii. Ak ale objav nie je potvrdený a objavená častica nie je rozpoznaná ako Higgsov bozón, potom v tomto prípade získa veda tiež dôvody na revíziu základov fyziky.
Základný jav, ktorý objavil Peter Higgs a získal prvé potvrdenie v experimente, je základom moderných fyzikálnych konceptov a hrá dôležitú úlohu v našom chápaní základov stavby vesmíru a podstaty gravitácie. Praktická aplikácia otvorenej častice však zjavne bude možná až vo veľmi vzdialenej budúcnosti.
