V klasickej literatúre v každodennej reči ľudí, v každodennej komunikácii vychádzajú z neznámych hĺbok pamäte čudné výrazy. Používajú sa, ale ich významy sa často navždy stratia.
Kto si nepamätá postavu Nikulina, ktorý spieva na pódiu o zajacoch kosiacich „trávu na lúke“. A keď sa pozriete na klasiku, Leskov nájde: „Ostrov, kde rastie vyskúšaná tráva.“Čechov je slávny: „Buď viete, pre čo žijete, alebo všetky maličkosti, vyskúšajte trávu.“Všade je to zvláštny výraz, ktorého pôvod sa už nedá vysledovať. Existuje však niekoľko veľmi zaujímavých hypotéz.
Podľa slovníkov a histórie
Ak sa pozriete do slávneho Dahlovho slovníka alebo nemenej slávneho Ushakova a tiež nezabudnete na Ozhegov, potom tu má výraz „tryn-tráva“všeobecný význam. Výraz označuje niečo prázdne, nezmyselné, malicherné. Pri aplikácii na človeka to môže znamenať, že sa ničoho nebojí, je pripravený na akékoľvek nezmysly - všetko je len „pokusná tráva“.
Tieto definície samozrejme majú svoje miesto, ale nevyčerpávajú celý problém. Pretože existujú aj ďalšie nemenej zaujímavé verzie. Väčšina lingvistov, tak či onak, sa prikláňa k názoru, že pôvodne toto slovo znelo ako „tyn-grass“. A čo je „tyn“, vie aj moderný človek. Teda plot alebo plot. Pravdepodobne mal na mysli burinu s výškou tynu, ktorá stála ako plot.
Ak sa pozriete do bulharského jazyka, nájdete tu také zaujímavé slovo ako „tyntrava“, čo znamená burinu rastúcu pod plotom alebo burinu pod plotom. Vedci však jednomyseľne pripúšťajú, že neexistuje spoľahlivá definícia tohto slova. Možno len hádať, nájsť príklady v iných jazykoch slovanskej skupiny a vyvodiť závery.
Stojí však za zváženie osobitne a „trávy“, pretože bez toho by význam nebol úplný. Ako naznačil Dahl, „bylina“významovo súvisí s jedlom alebo potravinami. Ale nie nevyhnutne o jedlej tráve sa hovorí v „tryn-grass“. A. N. Volský poznamenal, že „tráva“môže znamenať „jed, prenasledovanie“, a teda prechod na „jesť, hrýzť, ničiť“a mnoho ďalších významov.
A opäť k burine
Výsledkom všetkých týchto výskumov je, že etymológia výrazu sa údajne vysvetľuje ako „burinová burina“a „nedostatočné kŕmenie“. Je možné, že obe možnosti sú pravdivé, pretože hospodárske zvieratá boli dlho v Rusku kŕmené skutočnosťou, že rastie práve tak, najmä v lete na pastve. Kravy pokojne pozbierali všetko, čo rastie, až po jedovaté a jednoducho trpké rastliny.
Dúfajme, že toto je pravý význam výrazu. A tiež skutočnosť, že zvyšok zastaraných výrazov nezmizne úplne z bohatého, veľkého a mocného ruského jazyka.
